Pozitívne myslenie

Naše výnimočné dary

Ako pod lampou býva najväčšia tma... Moja kamarátka sa dnes veľmi začudovala, prečo na nej niekto obdivuje fakt, že sa bez problémov presťahovala do  iného mesta, zmenila prácu a celkovo je veľmi prispôsobivá, odvážna a  flexibilná. Jednoducho si ide za svojím. „Vieš Zuzi, ale ja som takáto bola vždy. Ísť si za svojím snom alebo sa odsťahovať za mužom, ktorého milujem, mi pripadá prirodzené.

PREČO NIE JE CHYBA ROBIŤ CHYBY

Doteraz si veľmi živo spomínam, ako sme v škole písali päťminútovky z matematických príkladov. Učiteľka diktovala a my sme mali rovno písať výsledky do radu za sebou. Pre mňa ako síce bystré, ale pomalšie dieťa (pomalšie vo všetkom vrátane jedenia a iných základných úkonov), to bola hotová pohroma. 

Mám veľké šťastie

Je tu máj, čas jari a lásky. Ráno nás budí spev vtákov, príroda si oblieka pestrofarebné šaty a z každej strany počujeme o bozkoch pod rozkvitnutou čerešňou. Stavajú sa máje, skracujú sukne a všetko je akési veselšie. Zima je každým dňom slabšia a jar sa dostáva k žezlu i bez volieb. Svoj sviatok majú naše mamy a ja si znova o čosi viac uvedomujem, akú mám skvelú rodinu. 

Učme sa byť tu a teraz

Pre deti je budúcnosť nekonečne vzdialená, ich srdiečka kráľovsky bijú výhradne iba pre konkrétnu minútu. A rodičia sú schopní mať obavy, či si ich šesťročný syn nájde raz dobrú manželku. Pozor na myšlienky, ich vedomá kontrola a postupné rozpoznávanie a  rušenie tých negatívnych je síce práca na roky, ale oplatí sa. Ak bude mať matka starosť, aká bude synova manželka, postupom rokov stvorí myšlienkami také monštrum, že by sa musel stať zázrak, aby sa nezhmotnilo. 

Vyryté v srdci a pamäti

Simona Strelcová - Úryvky z knihy Vyryté v srdci a pamäti s podtitulom Návod, ako brať hendikep s humorom

Čo poviete, mýlim sa?

Nemáte pocit, že čas akosi prirýchlo letí? Prah dverí nám práve prekročil jún. V tomto období sa mi častejšie vynárajú spomienky na detstvo. Práve preto, že začína sviatkom detí. Internet je dnes plný názorov, že dnešné deti detstvo nemajú. Nechodia von, sedia doma pri počítačoch, tabletoch či televízoroch. Áno, je to iné detstvo, na aké si spomínam ja. 

Desať tipov, ako nezostať sklamaný z pomoci iným

Častokrát sledujem v skupinových diskusiách, ako sa ľudia, ktorí poskytli pomoc, rozčuľujú, že s ich darom nebolo naložené v súlade s ich očakávaniami. Vždy ma to zaskočí, pretože ak chcem pomôcť a som svojprávna, tak pri podaní pomocnej ruky robím všetko tak, aby som sa k danej veci už nemusela vracať. Pár rokov fungujem ako aktívny dobrovoľník a „pomáhač“ a prešla som si všeličím. Ohrozovaním, vydieraním, klamstvami či zavádzaním, ale aj vďakou a silnými novými priateľstvami. 

Naozaj láska zdolá všetko?

Nikdy nezabudnem na pár dní v mojom živote. Na  ten, kedy som sa dala dokopy s mojim manželom. Na ten, keď mi priniesol modré ruže. Na  ten, keď sme boli prvýkrát na chate. Nezabudnem na deň našej svadby a jeho zamilovaný pohľad. Díval sa, ako odvtedy už nie. Cítila som sa výnimočne krásne. Nezabudnem ani na deň, keď sa nám narodil malý. 

Možno stačí mať pri sebe tých správnych priateľov

A už je to tu! Koncerty, festivaly, opekačky... Viete, že sa teším? Napriek tomu, že festivaly nie sú moja šálka kávy, jeden si... ak je to v mojej moci ...nenechám ujsť. Piešťany, coutry... Nedvědovci. S  priateľom kúpime lístky. Cestou v aute počúvame tie neuveriteľné texty, pohodovú muzičku a potom to príde. Kopa ľudí, niet si kam sadnúť. 

Príroda...

Zdá sa vám niekedy, že ste unavení, že veci nejdú dobre, že vás stretajú samé negatíva a  aj ľudia sa vám zdajú iní? Zdá sa vám, že problémy nemajú riešenie? Tak určite choďte do prírody! V prírode človek dokáže načerpať všetko, čo v takýchto situáciách potrebuje. Zdá sa vám, že je to plytvanie času, lebo vás čaká veľa úloh a riešení a každý krok naviac vám uberá čas? 

Monika Jalakšová - Oči mi skoro vypadli z jamôk

V  jeden deň som sa dozvedela, že ideme k moru (len tak na dve - tri noci...) a na druhý deň sme vyrazili. Nemusím hovoriť, že som otvárala ústa ako vráta a oči mi skoro vypadli z jamôk. Musím priznať, že do dlhej noci sme hľadali miesto aj ubytovanie, ale oplatilo sa. Najdôležitejšie kritérium je kúpeľňa a potom zas kúpeľňa a nakoniec hádajte, čo? 

Dagmar Sváteková - Vozík nie je vyrážka

S  kamarátkou, na  vozíku, sa bavíme na vyhlásení mojej deväťročnej dcéry. Čakali sme pred domom na kamaráta. Prišiel, odišiel. A dcéra sa ma po  chvíli pýta: „Mami, má ženu?“ „Nemá,“ odvetila som. „Ani frajerku?“ „Ani.“ Ďalej som si robila svoje. „Hm, keby som na to mala vek a nemal by tie vyrážky, aj si ho vezmem.“ Vtedy som sa na ňu pozrela a rozosmiala sa.