Pozitívne myslenie
Zničiť (sa nedáme)
Toto je zrejme cieľ poslania určeného malým a stredným podnikateľom. A Ty ešte funguješ? No počkaj. Žijeme na Slovensku. A v Európskej únii, ktorá to na nás perfektne hrá. Pod vrstvou mejkapu by sme mohli zazrieť rozpadajúcu sa tvár. A to predsa nik nechce... Udalosti posledných dní ma nútia premýšľať. Najprv mi cestu skríži pani, ktorá mi zopakuje to, čo už viem, a takmer zabúdam zavrieť ústa od úžasu. „Žijeme na plastovej planéte.“
ÚVAHA - September
Je tu september. Leto preletelo veľmi rýchlo. Školáci znova zasadli do školských lavíc. Poniektorí s úsmevom na tvári, iní zase s miernou nechuťou. Čo si budeme klamať - ani nám sa nechcelo vysedávať v lavici a počúvať reči učiteľov. Vekom sme prišli nato, že škola je predsa len dobrý výmysel a človek sa všeličomu priučí. No život je tiež učiteľ. Občas veľmi prísny a nemilosrdný.PREČO?
Otázka, ktorá zaznela už snáď tisíckrát. Zarezonovala ovzduším a utiahla sa do kúta, aby v nečakanej chvíli mohla povstať z popola. „Prídeš, rozbiješ mi život a odídeš,“ povedal mi kamarát. Kiež by to bol iba jeho život... Rozbila som vôkol seba toľko životov a najmä – ten svoj. „Je to tak, lebo to tak chceš,“ povedal by bež- ne zmýšľajúci človek. Nejdem na nikoho hádzať vinu, chcem, priznávam to. Chcem nájsť samu seba.
Sezónnosť
Každý celok v tomto svete sa skladá z častí, každé obdobie z etáp, každý rok z ročných období. Aj rok vo firme má svoje obdobia. Tak ako je v živote pre nás bežná jar, leto jeseň aj zima, tak je vo firme bežné, že má svoje obdobia v roku. Je obdobie, kedy treba viac siať a sadiť, lebo chceme viac žať a oberať, aby sme prežili celý rok, aj zimu.Hodina empatie
Včera Lenka nepriniesla poznámku, ale pochvalu. Tak ju pochválim aj ja. „Lenka dostala pochvalu. Za empatiu,“ šplechne manžel. Poteší ma to, ale napriek tomu pokračujem v započatej práci. Veď... Bodaj by aj nie. Naša dcéra má hodinu empatie v praxi už takmer dva roky vkuse. Život sa s ňou nebabral. V piatich rokoch jej zo života odišla matka, aby ju uvidela o niekoľko týždňov bezvládne ležať na vozíku - tom ležiacom. O niečo neskôr vedľa nej kráčala po chodbách národného rehabilitačného centra. Ľuďmi na vozíku sa to tam len tak hemžilo.ÚVAHA Prázdniny
Sú prázdniny. Deti sa tešia a my rodičia máme o starosť navyše - kam s deťmi? Kde ich na dva mesiace ,,odpratať?“Nie každý má to šťastie, že má starých rodičov, ktorí sú ešte čiperní a zvládnu naše ratolesti. V robote si človek tiež nemôže vybrať dva mesiace prázdnin, a tak vymýšľame a hútame ako spríjemniť tie dva mesiace, aby sa naše deťúrence nenudili, aby využili prázdniny efektívne, rozvíjali svoju osobnosť či zdokonaľovali sa v jazyku alebo inej veľmi prospešnej aktivite...hlavne, aby sa NENUDILI.Samozrejmosť
Zbehla som po schodoch, nasadla do auta, pri cúvaní z parkoviska som vybavila telefonát... Dnes je to pre mňa niečo ako sen. Ležérne nasadnem do auta, pripojím si mobil k handsfree, otvorím okná, uložím nohu. Na- štartujem. Vycúvam. Aj to bol sen...Nám všetkým, ktorí majú 20. až 70. rokov
Podľa dnešných pravidiel a zákazov by sme my, deti narodené v 40., 50., 60., 70., 80. rokoch, nemali vôbec šancu prežiť... Naše postieľky boli namaľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti bezpečné fľaštičky na medicínu. Žiadne poistky na dvere a okná, a keď sme išli na bicykli/kolobežke, nemali sme helmy. Pili sme obyčajnú vodu z hadice a nie z fliaš. Jedli sme chleba a maslo, pili limonády s cukrom a neboli sme obézni, pretože sme stále lietali niekde vonku.Inak obdarená
Nie to dávno, čo som zistila, že na Slovensku existuje aj časopis s názvom Inak obdarení. Čo nám bolo odňaté alebo odopreté, to prí- roda jednoducho vykompenzovala inak. Mne osobne bolo veľmi príjemné zistiť, že som inak obdarená. To, že som iná, viem už dávno. Konečne sa na seba pozerám ako na výnimočnú bytosť a nie ako na niekoho, kto mal kus smoly. Okej, tak neviem to, čo vy, bežní ľudia, ale koľkí z Vás vedia to, čo ja?Úsmev
Sú mladé. Sú krásne. A občas im kolesá nahrádzajú nohy. Alebo s veľkým sebazaprením prejdú o barlách. Sedia pri pohári ľadovej kávy a akomsi zákusku. Žiariace bytosti. Je ich plná kaviareň. Jedna rozpráva a druhá sa čarovne usmieva. Nik netuší, že život s nimi nehral pexeso. Bez toho, aby poznali pravidlá, rozdal karty na pokra.„Ako si vyberať do života tých správnych ľudí, s ktorými sa môžeš deliť o svoje radosti i starosti“
Denne stretávame množstvo ľudí. Niektorí sú nám blízki, iní nie. V čom to je? Je skvelé, ak máte vo svojom okolí ľudí, s ktorými si môžete povedať všetko, skutočne všetko. A viete, prečo to tak je? Lebo vás akceptujú takých, aký ste. Nie je im nič na vás „divné“, lebo majú podobné skúsenosti. S takýmito ľuďmi nie je problém sa stretnúť po dlhej dobe a nadviazať tam, kde ste pred mesiacmi či rokmi skončili...