Pozitívne myslenie

Vôňa škorice

Rolničky znejúce všade navôkol ohlasujú príchod najkrajších sviatkov v roku. Nedávno mi známy rozprával, že nezáleží na tom, koľko má človek odžitého, stále ich príchod cíti. 

MUDr. Alexander Klika Spomíname

Narodil sa 12.10.1920 v Považskej Bystrici. Po absolvovaní gymnázia v Trenčíne študoval na Lekárskej fakulte UK V  Bratislave. Stal sa lekárom - pôrodníkom. Vykonával odbornú prácu a zapájal sa aj do činnosti Červeného kríža, viedol protialkoholickú ligu,trachómovú poradňu, zakladal prenatálnej poradne na Kysuciach. 

Čo mi dala Fazuľka

Stretla som sa s ňou vďaka jej ockovi, ktorého som objavila na ulici, ako oblepený fotkami svojej dcérky prosí ľudí o pomoc pre ňu. Keď som prvýkrát zavítala k nim domov, išla som tam s akýmsi rešpektom. 

Advent – čas očakávania a citové prežívanie

V poslednom čase sa mi zdá, že pravý význam pojmu cit sa z „normálneho“ všedného života vytratil, prípadne je zamieňaný za plytkú sentimentalitu, ktorá je vlastne určitým druhom slabosti, nedostatku prezieravosti, ba v niektorých prípadoch až tvrdošijným druhom hlúposti. Reklamy a obchodné reťazce nám začínajú pripomínať, že sa blížia vianočné sviatky. 

Ako som stretla Exploiteda (youtubera)

Dnes vám porozprávam o zážitku, po ktorom som veľmi túžila. Nebudem to zdržovať a poďme na to! Všetko sa to odohrávalo 17.8.2017 v Európe v Banskej Bystrici. 

Ďakujem za vyčarený úsmev na tvári

S manželom sa staráme o dvoch postihnutých synov Tomáška a  Janka. Aj keď starostlivosť o nich je náročná a vyčerpávajúca, nevzdávame sa. Sme radi, že ich máme. Snažíme sa robiť všetko preto, aby boli spokojní a  šťastní. 

Naozaj musíme?

Začína obdobie, kedy sa zima pomaly zbavuje svojho bieleho šatu. Prichádza jar. Zvyknem ísť do parku a sadnem si na lavičku. Okolo mňa chodia ľudia,no ja ich nevnímam. Pozorujem pučiace lístky v korunách stromov a na pokožke svojho tela cítim jemné dotyky jarného vetríka. Pred sebou vidím biele labute plávajúce v  jazierku, počujem štebot vtáčikov a do nosa mi preniká vôňa čerstvo pokosenej trávy. 

Mária a čarovný prsteň-pokračovanie

To už nechaj na mňa,“ odbila ho. „Ako chceš, ty budeš mať problém, nie ja,“ odvetil Daniel, podávajúc jej listinu, ktorú musela podpísať. Ešte jej podal brko z čajky, ktoré vytiahol z malej tašky, ktorú mal prehodenú cez plece. „Len pre istotu, aby si sa na mňa neskôr nevyhovorila.“

„Aj umením sa dá pomáhať s pokorou a láskou“

Teplo ľudských sŕdc

Ďakujeme úžasnej pani Marianke Kovalčíkovej, že osobne doniesla vozík a buginu Kristiánkovi. Jeho babke a dedkovi to veľmi pomohlo. Starajú sa o Kristiánka s láskou. Nádherné slová pani Marianky. Radi sa s nimi s Vami o ne podelíme. Som nesmierne rada, že sme sa s pani Evou a jej rodinou stretli, a že tých 160 km stálo za to. Niet nad ľudský rozmer stretnutí, nad teplo ľudských sŕdc. 

„A... zázraky sa predsa dejú...“ alebo „netreba sa vzdávať!“

Začiatky boli ťažké. Keď som pred 40-timi rokmi začala robiť v malom meste detskú neurológiu, mala som k dispozícii miestnosť veľkú 4x4 metre. So zariadením som mala miestnosť 1,5x1,5 metra. Raz na vyšetrenie prišla matka asi s 3-ročným synčekom - Paľkom. 

Aj takáto býva vďačnosť!

Práca lekára je veľmi ťažká. Okrem práce na oddelení, alebo na ambulancii či v nočnej službe, stále sa musí vzdelávať. A toto všetko ide často na úkor celej rodiny. Na druhú atestáciu som sa učila po nociach, pokiaľ som nebola v nočnej službe, najmenej rok. A  potom nastalo to najhoršie obdobie, keď som musela odísť od svojich deti, vtedy dvojročného syna a sedem ročnej dcéry na pol roka do Bratislavy.