Pozitívne myslenie
Simona Strelcová - Básne
Naša krásna slovenčina, naše rodné Slovensko
„Ako urobiť ľudí lepšími“
Urobiť niekoho lepším. To pre mňa znamená zmeniť niečo kvalitatívne, alebo kvantitatívne v tom, čím je, čo a ako robí a čo z toho vyplýva, pre nás, aj pre neho. Keď som sa zamyslela nad názvom tohto článku, uvedomila som si dôležitú vec. Myslíme si, že „my“ môžeme „urobiť“ niekoho lepším. Ako to ale funguje?
Jedna moja úvaha o Slovensku a jeho národe...
Pri štvordňovej plavbe loďou v Indonézii z ostrova Lombok na ostrov Flores, bol našim sprievodcom domáci muž Salem. V jeden večer sme spolu sedeli na predku lodi a rozprávali sme sa. Ako prišlo na to, že som zo Slovenska, spozornel a spýtal sa ma, či je to u nás skutočne tak zlé, ako to bolo prezentované vo filme Hostel.Simona Strelcová - Najlepšie kamarátky (Úryvok z knihy Mária a čarovný prsteň)
Uprostred malej dedinky stál malý domček. Bývalo v ňom jedenásťročné dievčatko Má- ria Hrušková a jej strýko Alojz Mucha, ktorý si ju vzal k sebe potom, čo jej zomreli rodičia. Mamička Natália zomrela mesiac po jej narodení a otec Jozef sa utrápil, keď mamička skonala. Mária mala hnedé vlasy hladké ako hodváb, modré oči, maličký noštek, červené pery ako ruža.
Tá potvora ma dostala!
Vážne som sa pred ňou snažila ujsť. Neúspešne. O kom hovorím? Nuž o chrípke. Ležím už štvrtý deň v posteli a prehadzujem sa z boka na bok, ako horúci zemiak v ruke. Čítanie som musela odložiť na neskôr, lebo z nosa mám rovno Niagarské vodopády a oči mi samovoľne plačú.Prechádzam teda na plán B.
„Hodnotenia“
Hodnotenia. Samo toto slovo určuje význam činnosti. Hodnotenie je zisťovanie hodnoty. Hodnotíme denne, zisťujeme, akú hodnotu má pre nás situácia, ľudia, vzťahy. Ak chceme čokoľvek zhodnotiť, potrebujeme poznať parameter, podľa ktorého hodnotíme. Parameter, s ktorým situáciu, či ľudí porovnávame.Milý Ježiško!
Asi si prekvapený, že píšem. Priznávam, že som sa k tomuto kroku dlho odhodlávala. Dávno som už vyrástla z detských liet, no povedala som si, že nemám čo stratiť. Veď aj dospelí môžu mať svoje priania, všakže?
Máriine narodeniny
Na druhý deň v škole Márii triedna pani učiteľka Emília Ropková a jej spolužiaci gratulovali k dvanástym narodeninám. Jej najlepšia kamarátka jej darovala pestrofarebnú šatku. Mária bola už piatačka, chodila spolu s Evou do 5. A. Škola jej išla výborne, nosila domov skoro samé jednotky. Mala rada aj svoju pani učiteľku, lebo bola dobrá a trpezlivá pri vysvetľovaní nových učív z matematiky. Vždy sa usmievala a Mária sa chcela na ňu podobať.Tretie výročie nášho časopisu INAK OBDARENÍ
Už tri roky máme náš časopis. Je úžasné pomáhať týmto spôsobom, je krásny pocit čítať ohlasy a príspevky od ľudí, ktorí každý mesiac dostanú do rúk nové číslo, kde sa dozvedia rôzne informácie, ale aj povzbudzujúce články v duchu AJ TAK SA TO DÁ.Mária v rozprávkovom svete
Zrazu sa ocitla na neuveriteľne krásnom mieste. Kvety, čo tu rástli, svietili a jagali sa, pretože boli zo zlata. Nad hlavou jej preletel drak. Od úžasu nezavrela ústa. O chvíľu sa pred ňou zjavil sám čarodejník Dlhofúz. „Dobrý deň, ako sa máte, dievčinka?“ milo sa jej prihovoril. „Dobre, deduško, len neviem, kde som,“ zmätene sa obzerala po okolí. „Si v rozprávkovom svete.Upratovanie mysle s muzikálom Angelika
Vážení čitatelia nášho výborného časopisu, skôr ako začnem písať o muzikáli, chcem sa vám trošku pripomenúť. Volám sa Jana Kubišová, mám 52 rokov, od narodenia DMO na nohy. Som vydatá 30 rokov. Aj manžel má DMO na celé telo, jeho zdravotný stav sa ešte pred 3 rokmi skomplikoval tým, že ostal úplne imobilný, stomik z hrubého čreva, a aby toho nebolo málo, pred rokom dostal Alzhaimerovu chorobu a už som sa o neho nevládala postarať, a tak skončil v zariadení špecializovaného ústavu pre takto postihnutých.