My ženy na vozíčku
My, ženy na vozíku a sexualita
Nemyslím si, že by sexualita hendikepovaných ľudí dnes bola alebo mala byť tabu, len sa verejne o tom ešte málo hovorí a píše. Spoločnosť, ľudia okolo nás, si akosi stále neuvedomujú, že tak ako každý zdravý jedinec, tak aj človek s hendikepom potrebuje a túži po tom, aby ho niekto nielen platonicky miloval, ale aby mohol mať aj sexuálne reálne zážitky. Je to prirodzené, je to žiadúce.My, ženy na vozíku - moja skúsenosť
Dnešná téma bude zameraná na to, čo spôsobuje strata mobility ženám, ktoré sa ocitnú na vozíku. Chorôb, ktoré posadia aj ženy na vozík, je veľmi veľa. Ide najmä o choroby pohybového ústrojenstva o rôzne neurologické choroby, ale aj o ťažké srdcovocievne ochorenia a iné. Treba však hneď poznamenať, že aj keď nám definujú rovnakú diagnózu, priebeh každej choroby je veľmi individuálny a potreby úplne odlišné.My, ženy na vozíku
Už sa stalo samozrejmosťou, že sa o ženách v časopisoch píše úplne všetko a dosť otvorene. Samozrejmosťou sa však dodnes u nás nestalo, aby sa písalo o živote žien na vozíku. Ako tieto ženy žijú, čo ich teší a čo ich trápi? Sú iné ako ich „zdravé“ rovesníčky? Akú majú podporu v rodine? Ako a či zažívajú podporu v obci, meste, kde žijú?
Nuž ako začať?
Keď som bola oslovená, aby som prispela do novej rubriky, tak ma to trošku zaskočilo. Mojím každodenným spoločníkom vozík nie je. Pravdupovediac ma vždy hnevalo, keď ma naň chceli alebo chcú posadiť. Veď mám barly. Nebolo to ľahké, kým som sa k nim dopracovala. Musím sa však priznať, že som nad tým uvažovala. Čo ak? Čo keď?Bariéry rôzneho druhu
Problémy, s ktorými sa ľudia na vozíku musia denne boriť, sú takmer rovnaké, avšak ženy, ako som už načrtla v predchádzajúcich článkoch, majú predsa len s niektorými vecami problémov navyše. Všetkých nás rovnako obmedzujú bariéry, tak doma ako aj vonku. Bariéry sú rôzneho druhu.Čo ešte zažívame inak
Minulú nedeľu sme sa vybrali na obed do reštaurácie a keby mi môj partner nebol pri odchode povedal vetu: „ Vieš, že kým od stola prídeme k autu, tak sa nám čašníčky pozdravia niekoľkokrát?“, tak si to veru ani neuvedomím.Šaty robia človeka
Móda je slovo, ktoré sa denne premieľa na internete, v novinách, čo kto nosí, či sa to hodí, aké účesy a kabelky sa nosia a ktorá má alebo nemá silikóny. Áno, je to top téma takmer všetkých žien a sem-tam aj mužov. Vezmem si teda do parády ženy na vozíku.Ako sa máme my, ženy na vozíku
Ako sa máme my, ženy na vozíku, na Slovensku? Dobre? Zle? Aké máme možnosti uplatniť sa v živote? Sme odsúdené len sedieť doma a prežívať alebo nám spoločnosť vytvára rovnaké podmienky ako pre ostatné ženy? Máme s nimi rovnoprávne postavenie? Otázok je neúrekom, odpoveď by sa dala zhrnúť do niekoľkých viet.Vozík nahrádza nohy nie hlavu
Ťažko je zistiť kedy sa začal používať invalidný vozík a kto ho vymyslel. Najstaršie záznamy o ňom sú údajne na kamennej tabuli v Číne zo 6. storočia pred našim letopočtom. Číňania používali tento vynález na prevoz ľudí ako aj ťažkých vecí. Z Európy sú záznamy o vozíku z doby nemeckej renesancie. Invalidný vozík ako „kúpeľné kreslo“ sa datuje okolo roku 1760.Cítim vďaku
Dnes sme sa rozhodli ísť k starkým.... a barly zostali doma. Nuž, aj to sa mi veru stáva. Tuším, som ich nechala opreté o múrik, kým som si sadala do auta. Mala som šťastie, lebo som sa mala koho chytiť, kto so mnou pomaličky cupkal dole dvorom... ale keby som sa nemala? Čo by bolo, keby barle, alebo iné pomôcky jednoducho neboli?
Dni bez bariér 2020 v Arboréte Borová Hora
Druhý ročník DNÍ BEZ BARIÉR vo zvolenskom arboréte Borová Hora sa uskutočnila vďaka záujmu zo strany Technickej Univerzity a spoločnosti SPIG, s.r.o.
- 1
- 2