Skutočné príbehy
Veľa ľudí vidí vďaka mojim fotkám život tak, ako ho vidím ja
Na mladého muža Róberta Nemčíka ma upozornila moja známa, ktorá mi poslala jeho krásnu báseň. Po telefonickom rozhovore, v ktorom bolo cítiť silu, húževnatosť a bojovnosť, sa mu musím takto verejne poďakovať za to, že som spoznala ďalšieho skvelého človeka s veľkým Č. Aj keď je na vozíčku, nevzdáva sa, práve naopak žije život naplno. Užíva si prítomný okamih a teší sa z každého prežitého dňa, v ktorom nachádza zmysel života. Keďže som veľmi zvedavá, položila som mu niekoľko otázok, na ktoré mi s radosťou odpovedal.Denný boj o čas
V jednu májovú sobotu som pozvala Katku Matejkovičovú so synčekom Paťkom v nám na návštevu. Cítila som, že toto žieňa si potrebuje oddýchnuť, načerpať nových síl do ďalšieho boja, ktorý je tak náročný. Veľmi ju obdivujem ako to zvláda. Hovorila mi, že príde v čase keď bude Paťko odpojený od infúznej stravy, aby si mohol pobehať po záhrade a ona tiež oddýchnuť od neustáleho sledovania a kontrolovania hadičiek či sú správne napojené, alebo či si ich chlapec nevytrhol a netečie mu mimo. Takáto starostlivosť je veľmi náročná hlavne na psychiku. Mamička si nemá čas oddýchnuť, je v neustálom strese a rovnakom kolotoči celé dni.Tancuj - snívaj svoj sen každý deň
V marci mi volala kamarátka a autorka mnohých článkov v tomto časopise Ivetka Burianeková. V nedeľu večer nič nerob, len sleduj Tanec snov. Nakoľko mi Ivka vždy dobre poradí - poslúchla som ju. Manžel odišiel do práce, ja som sa uvelebila v posteli a sledovala reláciu. Pekná myšlienka vytancovať niekomu splnenie sna. Nie žiadne exkluzívne sny - nik z obdarovaných netúži po dovolenke na Kube, či exotickej poľovačke v Keni.Každý z nich túži aspoň po maličkej dávke zdravia.
Sila priateľstva
Mirka a Miška, aj keď chodili do jednej školy, nepoznali sa. No zákerná choroba ich dala dokopy a boli si navzájom veľkou oporou v najťažších chvíľach.Mirka, Ty si si prešla peklom pred 11 rokmi. Bola si malé dieťa, ktoré bojovalo s rakovinou. Ako si znášala chorobu? Bolo to určite veľmi ťažké.
Bola som športovkyňa a zo dňa na deň sa všetky moje sny zrútili.
Sestričky bojovníčky
Staršia Dominika má 14 rokov. Je z nej riadna puberťáčka. Tak ako sa hovorí, že malé deti, malé starosti, tak u inak obdarených deti to platí niekoľkonásobne. Mladšia Bianca nastúpila tento rok do školy, má 6 rokov. Dievčatá sa narodili s genetickým ochorením pontocereberálna hypoplazia, epilepsia. Je to genetické ochorenie, o ktorom sme sa dozvedeli, až 2 roky po narodení mladšej Bianci.Akčná žienka
V tomto období „oslavuješ“ okrúhle výročie. Pred 20 rokmi pri autonehode sa ti zmenil život o 180°, zostala si na vozíku.Možno zlá otázka, ale predsa: Keby sa dal vrátiť čas, chcela by si byť zdravá?
Uff, to vážne prešlo 20 rokov? Ten čas už nevrátime, ale ja zdravá som, len žijem s hendikepom. Áno, niekedy sú chvíle, keď mi táto otázka prebehne hlavou, ale neriešim to, nemyslím na také veci.
Dieťa za odmenu
Že ich dieťa bude „inak obdarené“ vedeli už niekoľko mesiacov pred termínom pô- rodu. Očakávaný potomok nespĺňal kritériá okolia – mal stanovenú diagnózu downov syndróm. Rodina nastávajúcu matku doslova prosila, aby jej to nerobila... Lekári si klepali na čelo. „Boli sme ako z iného sveta – ja i manžel. Neviem, možno za moje rozhodnutie môže to, že som veriaca,“ hovorí Kubkova mama. A možno je to iba dôsledok obyčajného ľudského správania...Na ceste k... prijatiu zodpovednosti
Budem sa veľmi snažiť byť čo najautentickejšia. Je to ozajstný príbeh ozajstného človeka, veľmi podobného tomu, ktorého každé ráno vidíte v zrkadle. Dokázala som „nemožné“, ale rovnako to dokážete aj vy. Chce to iba čas... Môj život sa zmenil v auguste 2012. Na jeho konci. Bez varovania... Mala som 29 rokov a postihla ma cievna mozgová príhoda.Keď rozprávajú prsty
Simonka, bolo mi cťou zoznámiť sa s Tebou. Prečo?Keď pozriem do tvojich očí, vidím v nich húževnatosť a lásku krásnej 21-ročnej slečny, ktorá napriek ťažkému osudu zvláda životné situácie s pokorou. Si veľkým príkladom pre všetky dievčence v Tvojom veku. Táto dievčina prekonala detskú mozgovú obrnu, je inak obdarená. Nohy jej nahradil invalidný vozík, z úst nepočujete slovíčka, ale keď sa dívate na jej prst, ktorým ukáže na abecednej tabuľke, tak viete, čo Vám chce povedať.