Premýšľala som nad tými ale... Budú tu, bez ohľadu na môj postoj. A môžem sa trápiť, rozčuľovať, hnevať sa, hrať sa na obeť...
Nie som v poriadku. Fyzicky. Čo príroda ubrala, to vynahradila. Ako? Hádam stačí jediné stretnutie...
"Ale ona nemôže byť šťastná, veď..."
Mnohí si uzurpujú právo hodnotiť, či človek môže alebo nemôže byť šťastný.
Žijeme vo svete, kde byť šťastným sa jednoducho nenosí. IN sú uponáhľaní, veľmi zaneprázdnení ľudia. Bola som IN.
"Gandalf nechodí nikdy skoro, ani neskoro", povedal kamarát.
A namiesto stresovania, že som sa dostala pod časový tlak si poviem: "Aj tak viem, že prídem včas."
Osobne ma dlho rozčuľovala nedochvíľnosť. Brala som to ako neúctu k druhému človeku.
Hups, meškám desať minút na stretnutie, padám. Mám čo robiť. Dorazím upachtená, na jazyku ospravedlnenie.
Ale komu? Človeku, ktorý uviazol v zápche a rovnako vystresovaný dorazil na kávu so mnou. Aká je téma rozhovoru? Šťastie...
Nezabudnite, iba a len vy ste tí, čo zodpovedajú za svoje šťastie.
Nie kamaráti. Nie najbližší. Nie rodiča. Nie manžel/manželka. Nie deti...
Kamarátka mi vravela, že mnoho mojich gest môže byť nesprávne pochopených. Nuž, tak je. Som snáď Boh, že viem ovplyvňovať, čo si ľudia myslia? Nie, nie som. Som iba bytosť, ktorá je šťastná. A ktorá sa o svoje šťastie túži podeliť. Hŕstka ľudí o to skutočne stojí...
Dagmar Sváteková
Október 2014
0800 105 707 
